Dievčatá, slečny, dámy, ženy, no pre nás jedným slovom skautky, svoju rolu v skautingu začali hrať trošku neskôr ako opačné pohlavie. Niet sa čomu čudovať, témy rodovej rovnosti neboli také horúce ako dnes, no o to viac sú obdivuhodné činy, ktoré dokázali. V rámci 75. výročia návštevy Olave Baden-Powell, svetovej náčelníčky, na území Slovenska sme pre vás vybrali portréty zaujímavých životných príbehov slovenských skautiek i keď v skutočnosti sa ich aj v súčasnosti odohráva omnoho viac.
V roku 1909 sa na prvom podujatí s názvom ´´Boy Scout rally´´ v Londýne ukázali dievčatá vyhlasujúce, že sú skautky a žiadajú o oficiálne zahrnutie dievčat a mladých žien do Skautskej organizácie. Dievčenský skauting bol oficiálne založený v roku 1910 pod vedením sestry Roberta Baden-Powell Agnes Baden-Powell. Neoficiálne zdroje však uvádzajú, že skupiny dievčat skautovali aj skôr v Austrálii, Kanade, Dánsku, Fínsku, Južnej Afrike a na Novom Zélande. Na území Slovenska sa prvé dievčenské oddiely začali formovať v roku 1919, kedy v Trenčíne vznikol hebrejský oddiel a nekonfesionálny dievčenský slovenský oddiel. O pár rokov sa pridali aj mestá Lučenec a Košice a pomaly sa skautky začali objavovať naprieč celým Slovenskom.
Olave Baden-Powell
22. február 1889 – 25. jún 1977
Olave St. Clair Soames neskôr známa ako Lady Baden-Powell alebo aj matka miliónov, ako ju nazývajú skauti po celom svete, sa stala jednou z najvýznamnejších postáv skautského hnutia. Už odmala milovala outdoorové športy a prírodu, čo jej dávalo predpoklad, že perfektne zapadne k skautom. Napriek tomu jej sobáš so zakladateľom Robertom Baden-Powell vyvolával špekulácie skautov o tom, či sa neutiahnu k rodinnému životu a neposunú skautovanie do úzadia. Opak sa stal pravdou a Olave vložila nesmierne úsilie do rozvoja organizácie. V roku 1918 sa stala náčelníčkou anglických skautiek a neskôr v roku 1930 svetovou náčelníčkou. Z jej, pre mnohých známeho, životopisu treba okrem mimoriadne aktívnej skautskej činnosti vyzdvihnúť aj angažovanosť počas prvej svetovej vojny, kedy pomáhala vo vojenskom útulku alebo rolu matky, ktorá vychovala tri vlastné deti a po smrti sestry prijala do plnej opatery aj všetky jej deti. Za svoju neúnavnú prácu získala rôzne ocenenia. Kráľ Juraj V. jej udelil vyznamenanie radu britského impéria Dame Grand Cross (GBE) za dobrovoľnícku činnosť. Ako prvá získala najvyššie ocenenie v rámci Girlguiding Striebornú rybu v zlatom prevedení. Ďalej získala ocenenie Strieborný Vlk, Fínska Biela Ruža, korunovačnú medailu Alžbety II. a mnoho iných. Stala sa celosvetovo známou osobnosťou. Nepochybne k tomu prispeli jej nespočetné zahraničné cesty. Počas svojho života , čo bolo na danú dobu neobvyklé, no značne svojimi osobnými návštevami prispela k rozmachu skautingu po celom svete. Stretla sa s mnohými skautskými činovníkmi, politikmi a inými známymi osobnosťami verejného života. Svoj široký úsmev prišla ukázať aj na Slovensko 24.9. – 26.9. 1946, kedy ju vrúcne privítali naše skautky a skauti v Bratislave, Modre a nakoniec v Piešťanoch.
Dorota Kováčiková
Zomrelá 9. mája 1951.
Životný príbeh Doroty Kováčikovej je z veľkej časti ukrytý v rodinnom kruhu a tajomstvách vtedajších politických režimov, no aj to málo čo je odtajnené verejnosti, chytí za srdce. Dorota, skautským menom Dolly, žila v Bratislave. Bola skautskou vodkyňou a ako jediné slovenské dievča získala vyznamenanie Strieborný Junácky kríž, ktorý bol udeľovaný za účasť v národnom odboji pre oslobodenie Československej republiky. Presné detaily nie sú známe, no zlomky informácií nasvedčujú tomu, že jazykové znalosti Dolly, ktorá vtedy nemala ani osemnásť rokov, dopomohli k premene nenápadného útočiska v horskej dedine na dôležitý spravodajský bod. Postupom času sa rodinné obavy o slobodnú budúcnosť napĺňali viac a viac a na popud Dorotinho otca, advokáta, sa rozhodli emigrovať. Dorota a jej sestra Bibiana mali dovolené zbaliť si len malý batoh na cestu cez hranicu, viac nesmeli. Bibiana, tiež skautka, ktorá mala v tom čase len 17 rokov, si ako jednu z vecí zbalila skautskú košeľu. Nádej a odhodlanie rodiny zmarili výstrely pohraničnej stráže. Dolly, 23-ročnú hrdinku zastrelili pri Kopčanoch 9. mája 1951 a jej rodinu odsúdili do väzenia.
Marta Chaviva Reiková
21. júl 1914 – 20. november 1944
Marta je hrdinkou Slovenského národného povstania pochádzajúca z Radvane. Ako dieťa vstúpila do organizácie Hašomer Hacair, kde prijala meno Chaviva, z hebrejčiny ľúbezná. Táto organizácia patrila medzi skautské hnutia a zakladala si na rozvoji osobnosti mládeže. Dospela v slovenské vlastenecké židovské dievča obdivujúce národného hrdinu M. R. Štefánika. V rámci dobrovoľníctva pomáhala židovskému obyvateľstvu, bola dobrovoľníčkou aj v miestnom hasičskom zbore a v organizácii Červeného kríža. V roku 1939 sa spolu s manželom presťahovala do Palestíny, kde však pokračovala vo svojom aktívnom živote. Stala sa príslušníčkou britskej spravodajskej služby, aktivistkou, ktorá túžila prísť pomáhať do krajiny svojho detstva počas Slovenského národného povstania. Bola jednou z palestínskych židovských parašutistiek vyslaných na vojenské misie do nacistami okupovanej Európy. Krátko pred odchodom povedala veliteľovi: „Pôjdem do Európy ako matka, ktorá sa vrhá do horiaceho domu pre svoje deti.“ Vtedy nevedela, ako to skončí, no určite si bola vedomá, že riskuje svoj život. Pomáhala židovským utečencom. Zaisťovala jedlo, financie a organizovala transporty židovských detí cez Maďarsko do Palestíny. Pridala sa k partizánskemu oddielu, s ktorým sa utáborili v horách nad Pohronským Bukovcom. Ich skrýša bola prepadnutá 31. októbra 1944, kedy mnohých zastrelili, niektorým sa podarilo utiecť, no Chavivu zajali a neskôr popravili 20. novembra 1944 v Kremničke.
Eva Siracká
Narodená 1. mája 1926.
Čaro skautingu objavila ako 11-ročné dievča v družine muchotrávky z Trenčína. Najväčšiu energiu do skautovania vložila v čase mobilizácie pri rôznych pomocných prácach, keď sa Československo pripravovalo na prípadnú vojnu. Onedlho bola skautská činnosť zakázaná, no v roku 1945 sa zapojila do obnovy činnosti skautingu na Slovensku. Absolvovala Lesnú školu v medzinárodnom skautskom tábore vo Švajčiarsku. Vďaka výborným jazykovým znalostiam bola poverená úlohami v oblasti zahraničných stykov. Jednou z nich bola aj funkcia sprievodkyne a tlmočníčky počas návštevy Lady Baden-Powell. Ako sama opisuje vo svojich spomienkach, bola to nesmierne radostná, nezabudnuteľná a inšpirujúca udalosť: ´´Mala som obrovskú radosť, že som mohla sprevádzať takú významnú a na celom svete uznávanú osobnosť, ktorá pôsobila nesmierne skromným dojmom s neustále usmievavou tvárou a očami vyžarujúcimi dobro a lásku. Takto ju mám stále v pamäti. I keď som v živote mala možnosť stretnúť sa s mnohými významnými ľuďmi, tento zážitok z jej dobrotivého úsmevu a skromného prejavu bol pre mňa nezabudnuteľný a možno mi aj v mojom povolaní hodne pomohol.´´ Vo svojom osobnom živote sa naplno ponorila do role doktorky so špecializáciou v onkológii. Stala sa prvou ženou na Slovensku, ktorá sa venovala rádioterapii. V roku 1990 založila Ligu proti rakovine, ktorú poznáme aj vďaka zbierke Deň narcisov. Bola iniciátorom myšlienky zapojiť Slovenský skauting do tejto celonárodnej zbierky na podporu boja proti rakovine. Eva Siracká je počas celého svojho života mimoriadne aktívnou ženou, čo určite prispieva k jej úcty hodnému vysokému veku. Dôkazom jej neúnavnej práce sú vyznamenania ako Humánny čin roka 2002 alebo Pribinov kríž I. triedy z roku 2006.
Zdroje: wagggs.org, koreneskautingu.sk, Archív Historickej komisie Slovenského skautingu, Marína Zavacká – Historický ústav SAV, haviva.sk, permonrevue.sk, teraz.sk, Osobnosti skautingu na Slovensku – Peter Janota, Jozef Mikloš, Foto archív rodiny Kubínovej.
