Opustila nás sestra Mária Šimková – Maňka, nositeľka Radu strieborného trojlístka

1854

So smútkom v duši a s vďačnosťou oznamujeme, že dňa 12. septembra nás navždy opustila, vo veku 89 rokov, sestra Mária Šimková – Maňka (*23.3.1931) zo 14. zboru v Prievidzi, nositeľka Radu strieborného trojlístka.  

So skautskou myšlienkou sa zoznámila a stala sa skautkou v šk. roku 1945/46 na prievidzskom gymnáziu – bol  to prakticky prvý dievčenský oddiel založený v Prievidzi. Stala sa radkyňou družiny Ľalie a pripravovala sa na vodcovské skúšky. Činnosť zboru bola pestrá, dokonca v septembri 1947 bolo v Prievidzi odsúhlasené vytvorenie dievčenského okresného vedenia skautiek, ktorého sa stala tajomníčkou. Roky 1948-1950 žiaľ ukončili všetky prípravy a plány do budúcnosti. V roku 1968 spolu s bratmi a sestrami sa zapojila do obnovenia skautskej činnosti, stala sa vodkyňou včielok. Tu už skautovali celá rodina: dvaja synovia sa stali skautmi a dcéra včielkou. Po roku 1989 sa znovu pustili do obnovenia činnosti spolu s bratom Tiborom Sokolom – Noem  a odchovancami z predchádzajúceho obdobia: synom Akelom a dcérou Nšo-či.  V roku 1990 bola na 4. Skautskom sneme v Žiline. Prvým krokom bolo organizovanie radcovského kurzu. Viedla oddiel včielok a bola zástupkyňou zborového a okresného vodcu. Každoročne uskutočňovali  tábory jednotlivých oddielov za spolupráce oddielov celého zboru. Usporiadali skautskú výstavu a ples k 80. výročiu skautingu v Prievidzi. Koncom roku 2001 odovzdala funkciu zástupkyne zborového a okresného vodcu, pokračovala ešte v práci zástupkyne vodkyne včielok. V roku 2002 na podnet zborovej rady začala pracovať spolu s kolektívom na publikácii 80 rokov skautingu v Prievidzi, ktorá knižne i na nosičoch CD vyšla v roku 2004. Aktívne sa zúčastňovala na príprave výstavy usporiadanej k 80. výročiu založenia skautingu v Prievidzi. Po skončení vo funkcii zástupkyne včielok sa naďalej zúčastňovala života celého zboru a od roku 2009 sa zapojila do života 1. oldskautského oddielu Stopy v prievidzskom zbore. Naša Maňka sa nezmazateľne zapísala do histórie skautingu v Prievidzi.

Tábor Mýto pod Ďumbierom. Rok 1948. Foto: archív MŠ
Prvý roj včielok – sľub po roku 1968. Foto: archív MŠ

Jej skautská osobnosť sa neupriamovala len na Prievidzu. V máji 1991 absolvovala Medzinárodnú dievčenskú inštruktorskú lesnú školu v Zubří na Morave a stala sa inštruktorkou SÚLŠ. Ako inštruktorka pôsobila na VDLŠ pravidelne počnúc Pšurnovicami cez Kubricu, Chocholnú – VDLŠ Gold až po Jaďovú každý rok do roku 2000. Bola neodmysliteľnou súčasťou dievčenského skautingu ako Veľká včela. Okúzľovala účastníčky svojou vľúdnosťou a starostlivosťou. Bola pripravená vždy pomôcť, povzbudiť, ale aj vypočuť a poradiť.

Návšteva prof. Štefana Sámela, prvého sk. vodcu sestry Maňky. Rok 1989. Foto: archív MŠ

Maňka celý skautský život inklinovala k včielkam, z toho vyplýva aj jej hudobná a dramatická tvorba.

V roku 1998 spolu so sestrou Helou a Nšo-či vydali Spevník 1. roja včielok v Prievidzi aj s pracovnou nahrávkou na MC kazete a v roku 1999 v tom istom zložení vydali Spevník č. 2, v ktorom boli i texty piesní z tvorby členov zboru. Bol to ich darček k 10. výročiu obnovenia skautskej činnosti.

Jej neúnavnosť a usilovnosť sa zúročili aj v Dievčenskom kmeni a v Náčelníctve. V roku 1991 bola kooptovaná do Dievčenskej kmeňovej rady a mala na starosti prácu s včielkami. V ďalšom funkčnom období bola znovu zvolená do DKR a pokračovala vo svojej práci s včielkami. Spracovala celoslovenskú metodickú príručku pre prácu s včielkami „Včielka 1“, ktorú vydala DKR v roku 1992.  Od roku 1995 pracovala vo výchovnej rade Náčelníctva Slovenského skautingu ako predseda výchovnej rady pre dievčenský kmeň.

Tábor Horná Ves. Sestra Maňka so včielkami. Rok 1998. Foto: archív MŠ
Stretnutie skautiek z rokov 1990-2000 s vodkyňami. Rok 2016. Foto: archív MŠ

Jej obetavá práca skautingu bola ocenená vyznamenaniami Skautská láska, Za Skautskú vernosť II. stupňa.

Najvyšším ocenením bol Rad strieborného trojlístka. Pravidelne iniciovala stretnutia Nositeliek, kde tieto stretnutia obohacovala svojou odhodlanosťou a cieľavedomosťou ale aj skautským duchom.

Do poslednej chvíle svojho života sa zajímala o skautské hnutie a udržiavala živý kontakt.

Bola skautkou, na ktorú budeme vždy spomínať s láskou a rešpektom, budeme si pripomínať jej rady. Ďakujeme za chvíle, ktoré sme strávili spolu a spomínajme s láskou.

Za Zbor nositeliek Radu Strieborného trojlístka
Anna Treľová – Tanka

Posledná rozlúčka s Máriou Šimkovou bude vo štvrtok, 17. septembra 2020 o 15.00 hodine, v Dome smútku na cintoríne v Prievidzi.