V pondelok 15. apríla nás vo veku 94 rokov opustila naša skautská sestra Iva Dobromila Vaňková, Iva-va. Bola významnou činovníčkou československého skautingu a pedagogickou odborníčkou v oblasti detských domovov. Ivava bola zároveň jedna z posledných pamätníčok udalostí spojených tragickým osudom skautov zapojených do odboja a popravených gestapom. Na ich pamiatku vybudovali trampi, turisti a skauti mohylu na Ivančene.
Iva Vaňková začala skautovať v roku 1938 v 1. dievčenskom oddiely v Sliezskej Ostrave. Po likvidácii Junáka v roku 1940 sa zapojila do protifašistického odboja. V decembri 1942 bola gestapom zatknutá a prevedená do vezenia v Ostrave, neskôr v Břeclavi a v Brne súdená za prípravu k velezrade. V januári 1944 bola z vezenia prepustená. V máji 1945 spolupracovala na hľadaní a potom na otvorení spoločného hrobu a identifikácii gestapom popravených členov skautskej odbojovej skupiny Vladimíra Čermáka, Ladislava Pecha a Otta Kleina, ktorí majú pamätník na Ivančene.
V roku 1945 po zložení vodcovskej skúšky, založila a viedla 7. ekumenický dievčenský oddiel v Ostrave a absolvovala dievčenskú LŠ v Českom Tešíne. V roku 1946 absolvovala DLŠ v Jinošove a od roku 1947 prednášala na sliezskej dievčenskej Lesnej Škole. V roku 1949 odišla na Slovensko, kde bola zvolená členkou náčelníctva Slovenského Junáka.
Na sneme na jar 1968 bola zvolená za miesto náčelníčku Slovenského skautingu a do Ústrednej Rady Československého Junáka. V tejto funkcii bola aj po obnovení Junáka v roku 1989. Pre Slovensko bola zahraničnou spravodajkou, prednášala na Ústrednej Lesnej škole, viedla dievčenskú Lesnú školu.
Po znovuobnovení skautského hnutí v roku 1989 bolo pre psychológov a pedagógov veľa práce na modernizácii skautského vzdelávania i skautskej výchovy. Od roku 1990 mala na starosti medzinárodné styky s modernizáciou skautskej výchovy. Každý rok viedla Dievčenskú Lesnú školu na Slovensku do roku 1992, potom sa presťahovala na Moravu do Hoštenic. Prednášala ďalej na lesných školách na Slovensku a v Čechách.
Bola členkou čestného Svojsíkovho oddielu, má vyznamenanie Slovenskú hviezdu 1 stupňa, Tri prúty bratstva, Rád čestnej ľalie v trojlístku – zlatý stupeň, Skautskú vernosť – 1. stupňa. Za najväčšie vyznamenanie považuje dôveru a lásku skautských sestier a bratov všetkých generácií s ktorými sa stretáva.
Od roku 1960 až do roku 1993 bola miestopredsedkyňou Federácie detských domovov v ČSSR, ČSFR a ČSR a súčasne pre svoje jazykové a odborné vedomosti bola členkou výboru FICE. Vystupovala s referáty na svetových kongresoch FICE. Založila a viedla niekoľko rokov chlapčenský detský domov. Prednášala niekoľko rokov v Bratislave na univerzite pedagogiku a psychológiu, písala oponentúry aj pre dizertačné práce z oblasti teológie.
