O Slobode a skautingu s Karlom Krylom

1299

Oslavou Dňa boja za Slobodu a demokraciu si pripomíname udalosti zo 17. novembra 1989, kedy štátna moc násilne prerušila pokojnú študentskú manifestáciu v Prahe. Následkom násilia spôsobeného na vlastných občanoch bolo spustenie Nežnej revolúcie a pádu posledného totalitného režimu v Česko-Slovensku.

Je len málo ikonickejších postáv vzdoru voči komunistickému režimu, ako Karel Kryl a rovnako málo organizácií, ktoré trpeli útlakom tak, ako Zväz skautov republiky Československej – Junák. Kryl a skauti si našli k sebe cestu už počas totality, keď si členovia zakázanej organizácie v tajnosti pri táborákoch spievali zakázané pesničky. Tie si spievajú do teraz, ale už slobodní v opätovne obnovených skautských organizáciách v Česku a na Slovensku.

Karel Kryl v jednom z rozhovorov vyjadril poľutovanie nad tým, že nikdy nemohol byť skautom, alebo viesť skautský oddiel a namiesto toho spieval smutné pesničky o túžbe po slobode.

Deň boja za Slobodu a demokraciu si pripomeňme jeho príhovorom:

„Věříš, že se jednoho dne ten hořký, trpký tón tvých písní změní?

No, já začnu oklikou. Já jsem chtěl být skautem. Kdybych se jím tehdy býval mohl stát, možná bych dneska zpíval písničky o slunci, obloze nebo o jezerech. Já jsem, bohužel, díťe svý doby. Mohl jsem zpívat buď optimistické pracovní čaštušky, nebo bezduché šlágry. No a pak je tu ješte třetí eventualita a tu jsem si vybral. Jelikož nepokládám narkotika za prospéšná a léčivá, volím řez, a proto snad nejsem vždycky dobrý lékař. Ale pacient snad pochopí, že to s ním myslím dobře. Já pevně věrím, že budu jednoho dne poslán zpátky do výroby, ponevadž těch zlých písní už nebude zapotřebí. No a co potom? Asi po práci povedu skautíky a u táboráku jim budu zpívat o tom slunci, o tom jezeru a o tý modrý obloze…“  

Memento nám buď tento kratučký rozhovor.

Sloboda a demokracia nie sú v našom štáte samozrejmosťou. Spomínajme a vážme si všetkých, ktorí prispeli k jej znovu získaniu. Užívajme si ju, spievajme radostné piesne o slnku, jazere a modrej oblohe, ale nestraťme ju vlastnými rozhodnutiami, nečinnosťou a ľahostajnosťou k demokracii, štátu a službe vlasti.