Keď robíte kvalitné a dobré veci, ľudia sa k vám budú vracať

231

Dnes sme sa rozprávali s Fricom, alebo tiež Richardom Dvorským, o projekte Komunitnej garáže. Frico pochádza zo 104. zboru Bratislava Ružinov a spolu s ďalšími skautmi aj neskautmi rozbehli, teraz už samostatne fungujúci, priestor v Novej Cvernovke v Bratislave, kam si aj vy môžete prísť opraviť svoje bicykle, motorky či autá. 

Skús nám, prosím, v krátkosti porozprávať, ako projekt vznikol. Je projekt súčasťou plnenia nejakého skautského programu?

Nie je súčasťou žiadneho skautského programu, aj keď my si robíme srandu, že sme si ako oldskauti spravili klubovňu “garážového skautingu,” kde si vieme opravovať autá. Náš projekt Komunitná garáž je miesto, kde ľudia môžu prísť a opraviť si veci od bicyklov, cez motorky až po autá. Zároveň ten priestor neslúži len ako garáž, ale aspoň raz do mesiaca ho premieňame na eventový priestor, kde sú prezentácie, cestovateľské prednášky a workshopy. Snažíme sa z vlastných zdrojov garáž zveľaďovať a tak vytvárať miesto pre ľudí, kde sa môžu naučiť, ako sa veci opravujú.

Foto: Archív Komunitná garáž

Čo bolo vyvrcholením či výstupom projektu?

Prvý cieľ bol, že sme si chceli zohnať garáž, keďže sme viacerí mali cestovateľské autá a nemali sme ich kde opravovať. Druhý cieľ bol si tú garáž zveľadiť. Teraz bude tretí cieľ projektu zveľadiť ostatné garáže. Stále totiž rastieme. Máme čoraz viac a viac členov, takže sa nám možno podarí spraviť taký cestovateľský HUB aj v ostatných garážach.

Výstupom teda je, že ľudia si k nám chodia opravovať veci, chystať si svoje expedičné autá, či len prídu na eventy. Od roku 2021 keď sme garáž rozbehli, sa toho stihlo u nás už naozaj veľa.

Na akú cieľovú skupinu sa projekt zameriaval?

Zameriavame sa na hocijakých ľudí, ktorí si chcú niečo opraviť, ale väčšinou k nám chodia už nejakí starší, myslím tým osemnásť plus. Nemáme jasnú cieľovú skupinu. Sú to ľudia, ktorí si hľadajú priestor, kde si môžu niečo opravovať, majstrovať. 

Foto: Lukáš Peter Tóth

V rámci každého projektu je normálne, že prídu do cesty nejaké prekážky. Stalo sa ti niečo, čo ti prekazilo pôvodné plány alebo si nečakal? Prípadne čo si sa pritom naučil a nabudúce by si urobil inak?

Bolo veľa takých vecí. Práve zohnať priestor, to nám trvalo dlhšie. Museli sme spraviť prezentáciu, business plán, ako by to vyzeralo a fungovalo. Keďže platíme za garáž nájom a potrebujeme peniaze na ďalší rozvoj, takže máme zdroj peňazí, z čoho fungujeme. V každej časti bol nejaký zadrheľ, ale nebolo to také, že by nás to odradilo. Mať spoločnú garáž nás ťahalo dopredu.

Keď sa nám potom podarilo zohnať priestor, potrebovali sme ho čím skôr prerobiť, aby si na seba začal zarábať. S Cvernovkou sme mali dohodnutý rozbehový nájom, ktorý bolo treba začať platiť. Potrebovali sme tiež zohnať ďalších členov, či už z radov skautov alebo neskautov, aby sme to utiahli finančne.
Veľký otáznik boli financie na prerobenie garáže, ktoré sme na začiatku platili hlavne zo svojho. Neskôr sa nám podarilo aj zohnať grant od Nadácie mesta Bratislavy.

Čo nás to naučilo? No, keď si ideš za tým, tak si to väčšinou dosiahneš. A tiež nebáť sa! Nebáť sa robiť veci, ktoré si vyžadujú aj nejaký finančný vstup, lebo v konečnom dôsledku si to neskôr už bude vedieť zarobiť. Naša garáž si už na seba zarába. 

Foto: Archív Komunitná garáž
Foto: Lukáš Peter Tóth

Sami by sme toho veľa nezmohli, preto je na mieste otázka, či si si okolo seba vytvoril tím a ako sa ti ich podarilo zapáliť pre vec? Spolupracovali ste v rámci projektu ešte aj s inými, mimo skautskými skupinami či mestom?

My sme na začiatku boli šiesti chalani, čo sme sa poznali zo skautu a z expedícií. Konkrétne ja, Valco, Shorty, Ondro, Kači, LPTčko. Takže nejako takto sme sa tam pozliepali a postupne, ako sa garáž rozbiehala, sa k nám začali pridávať ďalší a ďalší ľudia. Máme teraz tiež ďalších ľudí, ktorí nám ako dobrovoľníci pomáhajú s eventami, možno ich poznáte – Mixal a Lula.

Ani dobrovoľníctvo nie je zadarmo, odkiaľ ste na realizáciu projektu získavali finančné či nefinančné zdroje?

Každý si platíme mesačne členské príspevky. Z toho sa pokrýva nájom, údržba. Je to veľmi nízka a prijateľná cena. Za hudobný krúžok si ľudia platia viac. Ďalej máme dobrovoľné príspevky z eventov a workshopov a Tri či dve percentá. Tie používame primárne na rozvoj a nákup vybavenia garáže. Minulý rok sme získali grant na dokončenie prerábky a nákupu vybavenia. 

Foto: Lukáš Peter Tóth

Dobrý projektový plán myslí na dlhodobú udržateľnosť. Podarilo sa to aj tebe?

Od začiatku sme mali nastavené, že garáž si musí sama na seba vedieť zarobiť cez členské alebo iné príspevky tak, aby sme to my nemuseli dotovať zo svojho. Už počas prvého roku fungovania garáže sa nám to podarilo. 

Máš nejaké budúce plány či vízie s týmto projektom?

Áno. Garáž funguje už tri roky, s celkom stabilnou členskou základňou. Máme v pláne sa rozvíjať do ďalších priestorov v Novej Cvernovke, ktoré budú mať rôzne dielenské zamerania. Kto by sa chcel k nám pridať do garážovej komunity, tak teraz máme niekoľko voľných miest v garážovom členstve. Stačí nám napísať na mail booking@komunitnagaraz.sk a my sa ti ozveme.

Foto: Archív Komunitná garáž

Máš za sebou úspešný projekt, počas ktorého si sa mnohému naučil. Čo by si odkázal tým, ktorí ešte len rozmýšľajú, či sa do nejakého svojho projektu pustiť?

Začnite a nebojte sa. Financie nie sú až taká prekážka, ako vôľa a odhodlanie. Keď robíte kvalitné a dobré veci, ľudia sa k vám budú vracať a už si vybudujete okolo seba taký ekosystém. Stačí, že sa nájde motivovaná partia kamošov a spolu niečo podniknú. Napríklad skautská kaviareň môže byť dobrý projekt, ktorý by som aj rád podporil.

Prečítajte si článok o zapojení komunity, prečo o tom hovoríme a prečo by to mala byť dôležitá téma.

Ak vieš o inšpiratívnom projekte zo svojho okolia, ktorý bol prínosný pre komunitu a máš pocit, že by o ňom mali vedieť všetci ostatní, neváhaj nám napísať na program@skauting.sk.