Prinášame vám rozhovor s Marcelou Balogovou (Mery), ktorá spolu s manželom vedie 156. zbor Divoké pumy vo Varhaňovciach. Mery pracuje v školstve ako pedagogická asistentka, kde pomáha najmä prváčikom prekonávať jazykovú bariéru u rómskych detí. Sama je matkou troch už dospelých skautov Pepa, Tyčinky a Špagety a teší sa tiež z krásnych vnúčat.
Ako ste sa so svojim manželom dostali ku skautingu a aké boli začiatky fungovania vášho zboru?
Manžel František robil kapitána futbalového mužstva v Kecerovciach, keď ho oslovil bývalý náčelník kedysi Rómskej skautskej oblasti, Bandy. Môjho syna Pepa sme zapísali do miestneho skautingu ešte skôr, ako sme začali fungovať. Skauting však u nás skončil a syn chcel aby sme pracovali so skautingom, lebo jemu sa to veľmi zapáčilo a tak nás oslovil Bandy. Tak sme to zobrali, ale ťažko sa pracuje s niečím čo človek nepozná. Začala som preto hľadať informácie z internetu, kníh a tak som zisťovala, ako pracovať s mládežou v Skautingu. Začalo ma to baviť a aj deti. Môj syn to prežíval so mnou.
Čo je pre teba zdrojom motivácie, keďže sa vedeniu detí v skautingu venuješ dlhodobo?
Zdrojom motivácie sú pre mňa moje vlastné deti, majú vzdelanie a sú aj inšpiráciou pre naše deti z komunity. Vážia si prácu a čas, ktorý im dávame. Motivujeme ich k vzdelaniu a darí sa nám to, lebo chodia na stredné školy. V školách tiež nemáme záškolákov. Niektorí však už veľmi skoro pracujú a preto máme málo radcov. Je však radosť, keď človek vidí pokrok.
Je váš skautský program niečím špecifický?
Skautský program máme skoro rovnaký. Akurát keď máme kurz alebo iné aktivity, tak ich musíme niekedy vysvetľovať aj po rómsky. Máme tiež svoju rómsku skautskú hymnu a vlajku.
Pred pár týždňami ste si robili zborový Rómsky radcovský kurz, alebo RRK. Ako prebiehal?
RRK prebiehal cez sobotu od rána do večera. Radcák prebiehal tak, že každý radca pripravil svoju družinovku a potom sme sa spolu porozprávali, ako sa im to darilo. Mali sme aj hostí, kapitána požiarnikov Rada Ivana a z osvety zdravia sestru Žanetu Mačovú. Porozprávali skautom základné veci, ktoré potrebujú pre prežitie v prírode a na tábore.
Máte z toho nejaký zaujímavý zážitok?
Najlepší zážitok bolo, keď si všetci mohli vyskúšať hasičské auto, prilbu a ostatne veci. Aj zdravotná sestra, ktorá im ukázala ako zaobchádzať so zraneným človekom. Zrazu sa sami videli v takejto budúcej práci, kde pomáhajú ľuďom.
Váš zbor je pod Východoslovenskou skautskou oblasťou. Zapájate sa aj do medzizborových akcií v rámci oblasti alebo aj mimo nej?
Do medzinárodných akcií sa nezapájame. Z VSO nás vždy oslovia a dajú nám vedieť o plánovaných akciách, takže spolu spolupracujeme. Máme to však ťažšie sa s deťmi zapojiť do akcií, hlavne počas korony. Veľmi radi sa však zapojíme, závisí však podľa podmienok aké budú. Naposledy bola akcia na Svätého Juraja, kde sme sa však kvôli iným plánom bohužiaľ nemohli zúčastniť.
Čo váš zbor v najbližšej dobe čaká?
Najbližšie plánujeme akciu na Medzinárodný deň detí v júni a letný tábor v júli.
V neposlednom rade sa opýtam, čo podľa teba deťom a mladým ľuďom vo vašom zbore prináša skauting?
Skauting našim deťom dal strašne veľa. Lepšie rozhodnutia v živote, kamarátov, vzdelanie, napredovanie, spoznávanie kultúr, súcitenie s inými, pomoc v núdzi počas korony a ďalšie veci. Skauting nás baví.
Rozhovor si pre vás pripravila Lívia Orlovská – Apelka
