„Skauti sú ľudia, ktorí sa neboja ísť a pomôcť,“ hovorí dobrovoľníčka Lívia

176

Séria rozhovorov s dobrovoľníkmi Skautskej služby v teréne pokračuje. Lívia, skautským menom Apelka zo 70. zboru Bratislava pomáhala s čistením zemiakov, sanitáciou, starostlivosťou o Ukrajincov i administratívou dobrovoľníkov. Prečítajte si, aký príbeh sa skrýva za jej dobrovoľníctvom.

Čo ťa motivovalo aby si sa zapojila do Skautskej služby?

Motivovalo ma to, že ma demotivovalo, že sa nedialo nič okolo mňa vo Zvolene. Cítim sa tu dobre, pretože mám pocit, že môžem spraviť niečo dobré a pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú. Tým, že som mala čas, bolo pre mňa jasné rozhodnutie prísť sem a pomôcť.

Akú činnosť tu vykonávaš alebo si tu vykonávala za tú dobu čo si tu?

Jednou z činností, ktoré som vykonávala bolo napríklad umývanie záchodov. Je to veľmi zaujímavá činnosť, pretože pomedzi to treba aj vynášať odpadky a teda stále je čo robiť, človek sa nezastaví. Ďalšou činnosťou bolo šúpanie zemiakov v rukaviciach, no aj tak mi bola zima. Okrem toho som pracovala aj v stane, kde som sa starala o ľudí, ktorí tam prišli. Momentálne pracujem na administratíve, kde zapisujem do tabuliek príchod a odchod dobrovoľníkov a rozdeľujem ich na miesta, kde sú najviac potrební.

Čo z toho sa ti najviac páčilo?

Každá z činností bola jedinečná. Veľmi sa mi páčili tie, kde som mohla stretávať ľudí. Tu na administrácii mám rada, že môžem organizovať niektoré veci a mám o všetkom prehľad, ale je zaujímavejšie mať skúsenosti s ľuďmi.

Máš nejaký silný zážitok z tvojho pôsobenia na hraniciach?

Stretla som rodinu, z ktorej dve deti boli skautky vo veku asi 15 alebo 16 rokov. Boli veľmi nadšení z toho, že vidia skautov, mala som pocit, že im to pomohlo. Chvíľu som sa s nimi porozprávala, čo robia, odkiaľ idú. Povedali, že cestovali 4 dni do Užhorodu a tam čakali 2 týždne. Myslím, že sa rozhodovali či ísť ďalej alebo sa vrátiť domov. Veľmi ich potešilo to, že ma stretli a ja som sa s nimi rozprávala, asi to bolo tým, že vidia niečo známe ako skauting. To bol pre mňa krásny zážitok!

Stretla som rodinu, z ktorej dve deti boli skautky vo veku asi 15 alebo 16 rokov. Boli veľmi nadšení z toho, že vidia skautov, mala som pocit, že im to pomohlo.

Ako dlho už si na hraniciach? Bolo pre tvoju školu či prácu v poriadku, že si na pár dní odišla?

Prišla som v piatok. Zatiaľ som tu 3 dni a mám v pláne zostať ešte aspoň do utorka. Musela som vynechať pár hodín v škole, ktoré ma zaujímali, ale tie určite dobehnem. Bolo pre mňa podstatnejšie byť tu teraz a učivo, ktoré som zmeškala ma pár dní počká.

Čo by si odporučila iným dobrovoľníkom, ktorí by sem mohli prísť?

Myslím, že každý zužitkuje to, čo ho skauting naučil. Mám pocit, že každá organizácia, ktorá tu pôsobí, vie robiť svoje činnosti, ale skauting tu tomu dal určitú štruktúru a prepojil tieto organizácie. Skauti sú ľudia, ktorí sa neboja ísť a pomôcť. Týmto spôsobom dokážeš trochu vrátiť skautingu to, čo ťa naučil.

Mám pocit, že každá organizácia, ktorá tu pôsobí, vie robiť svoje činnosti, ale skauting tu tomu dal určitú štruktúru a prepojil tieto organizácie. Skauti sú ľudia, ktorí sa neboja ísť a pomôcť.

Dobrovoľnícka Lívia v teréne. Foto: Vladislav Kakody