Skautská služba na ukrajinsko-slovenských hraniciach je neľahký i rozmanitý proces. Dobrovoľníčenie vyžaduje celého človeka a testuje ho v rôznych oblastiach. Svoje o tom vie brat Error, ktorý nám cez tento rozhovor priniesol sondu do života dobrovoľníka na hranici.
Kto a odkiaľ je hlavný koordinátor dobrovoľníkov Skautskej služby? Predstav sa nám trošku.
Moje meno je Erik Grech, mám skautskú prezývku Error a som zo 66. zboru Eduarda Korponaya. Skautujem veľmi dlho, odkedy sa moja rodina zúčastňovala skautských aktivít v našej obci. No kým som stihol dospieť na skauta, ktorý reálne mohol prevziať nejaké kompetencie, tak skauting u nás upadol. Tak som dlhé roky chodil na tábory a niekedy v 16-17 rokoch som začal znova aktívne skautovať.
Ako si sa opäť zapojil do činnosti?
Dokončil som si Radcák, potom ma pozvali do Programovej rady aj do tímu Radcovského fóra. Potom som si dokončil aj SELŠku a donedávna som robil – a teda aj stále robím – aj Koordinátora Skautského kruhu, aj keď v súvislosti s koronou bola jeho činnosť v rámci možností limitovaná. Aktuálne som teda hlavný koordinátor dobrovoľníkov Skautskej služby na hranici vo Vyšnom Nemeckom.
Aká bola Tvoja motivácia zapojiť sa do Skautskej služby?
Pamätám si, že som pociťoval z celej situácie silné a zvláštne emócie. Riešil som, aký vplyv bude mať vojna na môj život. Pragmaticky som sa zamýšľal nad budúcnosťou, keby náhodou prišla vojna do našej krajiny. Porovnával som sa s Ukrajincami, či by som bol schopný ísť bojovať za svoju vlasť alebo by som utekal – v istom alibizme pacifistu – aby som sa vyhol nezmyselným bojom.
Z týchto úvah v jedno štvrtkové ráno vyvstalo to, že pôjdem dobrovoľníčiť na víkend na hranicu aj s bratrancom. Že pôjdeme trošku pomôcť ľuďom, zapojiť sa, aby som nemusel mať výčitky z toho, že som absolútne nič nerobil.
Keď som sa začal viac zaujímať o to, kto tam ide a podobne, tak sa to dostalo k nejakým kompetentným ľuďom a tí ma oslovili, či nechcem ísť na celý týždeň, keďže mám s koordináciou skúsenosti aj vďaka skautingu.
Keď som sa začal viac zaujímať o to, kto tam ide a podobne, tak sa to dostalo k nejakým kompetentným ľuďom a tí ma oslovili, či nechcem ísť na celý týždeň, keďže mám s koordináciou skúsenosti aj vďaka skautingu.
Prečo si sa rozhodol do toho ísť?
Bola to pre mňa výzva. Aj keď som to najprv neriešil, tak neskôr sa to zlomilo. Zobral som si v práci voľno a šiel som. Je to životná skúsenosť, ktorú určite ocením a mám aj možnosť sa zapojiť do riešenia celého problému.
Využil si zručnosti nadobudnuté v skautingu v rámci tejto koordinácie?
Určite, ale je veľmi náročné špecifikovať, v čom všetkom mi bol skauting pri službe nápomocný. No vďaka tomu, že celý život sa v skautingu formujem a rozvíjam sa vo všetkých oblastiach, som mal možnosť vo Vyšnom Nemeckom sa angažovať a slúžiť. Skauting má napojenie na všetky naše životy a veľmi intenzívne nás každodenne ovplyvňuje. Niet pochýb o tom, že som využil svoje skautské zručnosti.
Čo bolo pre teba výzvou?
Celú službu vo Vyšnom Nemeckom sprevádzalo nespočetné množstvo problémov a krízových situácií, ktoré bolo potrebné riešiť. Najväčšou výzvou bolo “vybrať si ten správny boj, ktorý chcem zvíťaziť.” V týchto situáciách figurovali ľudia, ktorí viac alebo menej boli ochotní súčinne pomáhať a podieľať sa na riešení problému.
Aj to je jedna z veľkých vecí, že v skautingu dlhé roky pracujeme s ľuďmi a učíme sa hľadať konsenzus. Práve cez takúto dlhú a únavnú diplomaciu som získal dôveru miestnych štruktúr, organizačných aj výkonných.
Aj to je jedna z veľkých vecí, že v skautingu dlhé roky pracujeme s ľuďmi a učíme sa hľadať konsenzus. Práve cez takúto dlhú a únavnú diplomaciu som získal dôveru miestnych štruktúr, organizačných aj výkonných. Vďaka tomu Skautská služba získala aj väčšie kompetencie. Tento postup z neznámych dobrovoľníkov na organizátorov dobrovoľníckej sily v rámci Vyšného Nemeckého bol síce náročný, ale bolo to cool. Výzva, ale veľmi príjemná. Odnášam si z toho veľmi veľa.
