Zamyslenia na stíšenie

Keď chceme byť nástrojmi pokoja, mali by sme vedieť ako otvoriť svoje srdce dobru. Aby sme ľahšie prišli ako na to, ponúkame Vám pár príbehov a zamyslení.

Prečítať si príbeh možno viacerými spôsobmi. Aj keď som sám, je vhodné vytvoriť si pokojnejšiu atmosféru. Vedieť zahodiť za hlavu všetko, čo ma cez deň postretalo, dobré aj zlé. Niekomu pomôže, keď si navarí dobrý čaj, prípadne zapáli sviečku. Ak čítate príbeh v skupine, tak navodenie atmosféry zohráva podstatnú rolu. Je to podobné ako pri hre. Čím lepšie vovediete družinu do deja, tým sa lepšie zapojí.

Keď si prečítate príbeh, skúste si ho troška rozobrať – pozrite sa lepšie na jeho posolstvo, ktorým sa nám príbeh prihovára, alebo ktorý chce autor odovzdať čitateľom. Možno niečo, čo oslovuje mňa osobne.

Skúste sa pozrieť aj svojej minulosti: Ako sa to „čosi“ v mojom živote doteraz uplatňovalo? Žil som to? Vnímal som to? Uvedomoval? Zachovával? Smeroval k tomu? atď.

Nakoniec sa skúste zamyslieť, aký záver pre svoj budúci život by ste na základe príbehu urobili? Čo naozaj spravíte?

Niekedy stačí jediný slnečný lúč

(Upravené podľa poviedky Bruna Ferrera)

Každý deň napoludnie vbehol na chvíľu do kostola chlapec a hneď sa poberal ďalej. Správca kostola, ktorý ho podozrieval z krádeží, sa ho raz spýtal, prečo tam chodí.

„Chodím sa sem pomodliť,“ povedal chlapec.

„Pomodliť? Ako sa dokážeš modliť tak rýchlo?“

„Hm… Vbehnem sem a každý deň poviem iba: ͵Ježiš, tu je Jim.ʹ A potom utekám do práce. Je to krátka modlitba, a som si istý, že Ježiš ma počúva.“

Krátko na to mal Jim v práci nehodu a tak ho zaviezli s bolestnými zlomeninami do nemocnice. Dali ho na izbu s viacerými pacientmi. Jeho príchodom sa oddelenie zmenilo. Po niekoľkých dňoch sa v jeho izbe schádzali chorí z celej chodby. K jeho lôžku prichádzali mladí i starí. Pre každého mal úsmev a každého vedel povzbudiť. S ošetrovateľkou sem prišiel aj správca kostola a zastavil sa pri Jimovom lôžku.

„Povedali mi, čo sa ti stalo. Napriek tomu všetkému dokážeš každého povzbudiť. Ako to robíš? “

„Vďaka tomu, ktorý ma chodí navštevovať každý deň napoludnie.“

Ošetrovateľka ho prerušila: „Ale napoludnie sem predsa nikto nechodí. “

„Chodí a každý deň. Otvorí dvere a povie: ͵Jim, tu je Ježiš, ʹ a odchádza. “

Skôr ako ma odsúdiš

Skôr ako moje žitie odsúdiš, obuj si moje topánky a prejdi moju cestu,prejdi moju minulosť, pocíť moje slzy, zaži moju bolesť, radosť, prejdi kroky, ktoré som prešla ja, potkni sa na každom kameni, na ktorom som sa potkla ja. Zakaždým vstaň a choď ďalej,tak ako som to urobila ja. Až potom môžeš moje správanie súdiť a tvrdiť, že ma poznáš!

Niekoľko citátov (nielen) o mieri

„Mier je strom, ktorý rastie dlho“ (Antoine de Saint-Exupéry)

„Slnko každý deň vychádza vo svete novo zrodených nádejí“ (Ernest Thompson Seaton)

„Šťastný nie je kráľ či poddaný, ale ten kto našiel mier vo svojom dome“ (Johann Wolfgang  Goethe)

„Mier nemôže byť nikdy udržiavaný silou. Jedinou cestou k mieru je porozumenie“ (Albert Einstein)

„Keď moc lásky prekoná lásku k moci, svet bude poznať mier“ (Jimi Hendrix)

„Čo môžete urobiť pre svetový mier? Bežte domov a milujte svoju rodinu.“ (sv. Matka Tereza)

„Iba život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to“ (Albert Einstein)

„Nemali by sme si namýšľať, že musíme činiť veľké skutky. Stačia aj malé, ale s obrovskou láskou.“ (sv. Matka Tereza)

Cesta k vnútornému šťastiu vedie cez druhého. Dokonca nepriatelia sa môžu na tejto ceste stať dôležitými: „Súcit je cestou k vlastnému šťastiu.“ (Dalai Lama)

„A aby sme sa naučili súcitu, musíme sa cvičiť v tolerancii, odpúšťaní a trpezlivosti, protikladoch k hnevu.“ (Dalai Lama)

„Zabi jedného človeka – si vrah; Zabi tisíce – si hrdina.“ (Indické príslovie)

„Ak počuť najviac zlé myšlienky, to len preto, lebo s dobrými ľudia spia.“ (Heinrich Spaemann)

„Ak nechceš mať svoj podiel v porážkach, nebudeš ho mať ani vo víťazstvách.“ (A. de Saint-Exupéry)

„Existuje jedno epidemicky sa šíriace násilie, ktorému najľahšie podľahne idealista: je to prílišný aktivizmus a prepracovanosť… Ak človek pripustí, aby ho strhlo množstvo protichodných starostí, ak podľahne zhonu, ak sa zaviaže príliš mnohým ľuďom, ak sa snaží pomôcť každému a vo všetkom, vtedy taký človek podlieha násiliu. Horúčkovitá činnosť aktivistu neutralizuje jeho prácu za mier. Ničí ovocie vlastnej práce, pretože zabíja prameň vnútornej múdrosti, vďaka ktorej jeho práca môže prinášať plody.“ (Thomas Feverel Merton)

O násilí na deťoch a ženách a jeho príčinách

Príhovor na svetovej konferencii ICCG, jún 2015

Som rada, že v posledných dňoch som mohla zistiť, že téma zneužívania detí a dôstojnosti žien je do značnej miery prítomná v programe ICCG. V júli 2011 WAGGGS spustil celosvetovú kampaň na zastavenie násilia a za hovorenie o právach dievčat.

Násilie na dievčatách sa deje v každej časti sveta. 6 z desiatich dievčat, či žien na celom svete má vo svojom živote skúsenosť s násilím. V dnešnej dobe je len slabá diskusia, len máličko akcie, veľmi biedne údaje a len obmedzené investície na zastavenie násilia na dievčatách a ženách. Za ten čas, čo tu hovorím, jedna žena je znásilnená v USA, 2 ženy v Európe nahlásili zneužitie ako výsledok vzťahu, a 17 žien bolo sexuálne napadnutých v južnej Afrike. Ale je to tiež vec, ktorá sa deje niekde inde, je súkromnou záležitosťou, či tabu, ktoré sa neotvára.

Ako to, že sa deje takáto ľudská nespravodlivosť?

Rada by som teraz prečítala niekoľko slov napísaných pár rokov dozadu Dr. Bobom Moorheadom, ktorý nám dáva odpoveď na túto otázku. Text je pomerne dlhý, takže prečítam z neho len zopár častí.

Máme vyššie budovy, ale sme prchkejší; širšie diaľnice ale užší rozhľad; míňame viac, ale máme menej; kupujeme viac, ale tešíme sa z toho menej … máme viac titulov, ale menej pochopenia; viac vzdelania, ale menej súdnosti;… máme viac liekov, ale menej zdravia… Pijeme priveľa; … smejeme sa primálo; … ostávame dlho hore; vstávame príliš unavení; čítame zriedka; priveľa pozeráme televíziu a modlíme sa len málokedy. …

Naučili sme sa ako si zabezpečiť živobytie, ale nie život; vieme ako predĺžiť život, ale nie ako ho žiť. Dostali sme sa na mesiac i späť, ale je pre nás problém prejsť cez ulicu a pozdraviť nového suseda. … Vybudovali sme viac počítačov , aby sme uchopili viac informácií, aby sme vytvárali viac kópií ako kedykoľvek predtým, ale oveľa menej komunikujeme… Nastal čas, keď je toho viac vo výklade, ale nič v sklade. Také sú časy teraz.

Dievčenské skautské hnutie je hnutím, ktoré je postavené na službe, na viere, a na hodnotách, ktoré sú dané v sľube a v zákone, a tieto hodnoty sú ešte viac potrebné v dnešnej dobe. WAGGGS má víziu sveta, v ktorom všetky dievčatá sú oceňované a môžu podniknúť kroky k tomu, aby zmenili svet. Minulý rok v Hong Kongu na svetovej konferencii prešiel návrh týkajúci sa duchovného rozmeru, a to prepojiť a pracovať s našimi duchovnými sieťami a zabezpečiť, že duchovný rozmer bude zachytený v našom vzdelávacom programe. Duchovný rozmer je kľúčom k budovaniu dôvery a rešpektu  medzi jednotlivcami bez ohľadu na ich vierovyznanie a WAGGGS sa zaviazalo podať tento návrh.

ICCG nie je len sieťou mimo WAGGGS, ICCG je časťou WAGGGS, ktorá môže ešte viac zdôrazniť odhodlanie k službe a viere. Keď sa vrátim k piatkovým slovám brata Bousqueta, potom každá z nás je skautkou a my všetky spolu solidárne stojíme, aby sme spravili tento svet lepším miestom pre všetky dievčatá a mladé ženy.

V mene WAGGGS vám ďakujem za vašu podporu a za všetko, čo robíte pre ďalšie generácie. Ďakujem.

Shaleeka Abeygunasekera, členka svetovej rady WAGGGS

O tom, ako vznikajú vojny

(Kazimierz Wójtovwicz)

„Otec, ako vlastne vznikajú vojny?“ opýtal sa prváčik.

„Počúvaj, je to asi takto: vezmime si napríklad, že Anglicko sa o niečo háda s Amerikou…“

„Nerozprávaj hlúposti, Anglicko a Amerika sa nikdy nebudú o nič hádať,“ zamiešala sa do reči matka.

„To ja netvrdím. Chcel som povedať len nejaký príklad,“ bránil sa otec.

„Takými neskutočnosťami robíš len dieťaťu v hlave zmätok,“ tvrdila matka.

„Ja že robím zmätok? Ak ide o to, tak z tvojej hlavy by vôbec nič nevyšlo!“

„Čo si to povedal? Zakazujem ti od tejto chvíle, aby si…“

V tom sa ozval syn: „Ďakujem, otec, teraz už viem, ako vznikajú vojny.“

Dobrota

(A. de Mello)

Za majstrom prišiel značne rozčúlený obchodník a rozprával mu, že krížom cez ulicu oproti jeho obchodíku otvorili veľkú predajňu, ktorá ho privedie na mizinu. Obchodníkova rodina vraj vlastní obchodík už celé storočie, a prísť teraz oň ich zničí, pretože nič iné nevedia robiť.

Majster mu na to odpovedal: „Keď sa budeš majiteľa predajne báť, budeš ho nenávidieť. A nenávisť prinesie tvoj koniec.“

„Čo mám robiť?“ pýtal sa pološialený obchodník.

„Každé ráno vyjdi na chodník pred svoj obchodík, požehnaj mu a popraj, nech sa mu darí. Potom sa obráť k veľkej predajni a aj jej požehnaj.

„Čože? Žehnať svojmu rivalovi a pôvodcovi mojej skazy?“

„Každé požehnanie, ktoré mu dáš, sa od neho odrazí vráti sa ti ako dobro. Každé zlo, ktoré mu budeš priať ťa bude ničiť.“

Po polroku sa obchodník vrátil, aby oznámil, že svoj obchodík musel zavrieť, ako sa obával, ale že je teraz vedúcim veľkopredajne a darí sa mu lepšie ako kedykoľvek predtým.

Priateľskosť

(A. de Mello)

„Čo mám robiť, aby som miloval svojho blížneho?“

„Prestaň sa nenávidieť.“

Žiak o tých slovách dlho premýšľal. Potom sa vrátil a povedal: „Ale ja sa mám rád až príliš, veď som sebecký a na seba zameraný. Ako sa toho zbavím?“

Buď k sebe priateľský a tvoje ja bude spokojné; to ťa oslobodí, aby si mohol milovať svojho blížneho.“

Súd

(A. de Mello)

„Ako mám odpúšťať druhým?“

„Keby si nikdy neodsudzoval, nepotreboval by si odpúšťať.“

Skutočnosť

(A. de Mello)

Aj keď to vyzeralo, že sa Majster raduje zo života a žije naplno, vedelo sa tiež o ňom, že veľmi riskuje, napríklad, keď odsudzoval tyraniu vlády, čím na seba privolával prípadné uväznenie, ba aj smrť, alebo keď viedol svojich žiakov do dediny postihnutej morom, aby tam slúžili chorým.

„Múdry sa smrti nebojí,“ hovorieval.

„Prečo človek tak ľahko riskuje život?“ pýtali sa ho raz.

„Prečo sa človek na svitaní tak málo stará o sviečku, ktorá zhasína?“

5.

(brat Šavol)

Nielen sila, ale aj slabosť patrí k životu. Obe nás rovnako formujú a robia nás tým, čím sme a čím máme byť. Ľudí. Ak ich doprajeme sebe, budeme ich schopní dopriať aj svetu okolo nás. Čím viac sa budeme snažiť vytesniť bolesť a utrpenie zo svojho života, tým viac budeme trpieť.

39.

(brat Šavol)

V období druhej svetovej vojny žil vo Vatikáne Mons. Hugh O´Flaherty. Po obsadení Ríma nacistami zachraňoval tisícky vojakov spojeneckých armád, Židov a ľudí iných vyznaní, ktorí boli nepriateľmi Tretej ríše. O´Flaherty robil všetko preto, aby bol vo svojich misiách úspešný. A to aj za cenu ohrozenia vlastného života. Jeho úhlavným nepriateľom bol hlavný veliteľ SS v Ríme, plukovník Herbert Kappler. Za každú cenu chcel O´Flahertyho zatknúť, uväzniť a zabiť. Cez všetko svoje úsilie sa mu to nepodarilo. Keď už bolo na spadnutie obsadenie Ríma spojeneckými vojskami, pozval Kappler O´Flahertyho na nočnú schôdzku pri bránach Kolosea. On, ktorý ho prenasledoval, teraz prosil o záchranu svojej rodiny – manželky a dvoch detí. „Ja vám mám pomôcť?“ opýtal sa zdesene monsignor. Kappler sa rozčúlil. „Vedel som, že to všetko boli len reči o vašom náboženstve a Bohu. Vaše slová nič neznamenajú. Charita, milosť, neprekročiť chudáka, je to len klamstvo. Nehovorte mi nič o Bohu. Nie je Boh ani ľudskosť,“ kričal bezmocne za odchádzajúcim O´Flahertym. Jedna z prvých otázok na plukovníka Kapplera, potom, ako bol zatknutý spojeneckými vojskami, znela: „Ako ste dopravili svoju ženu a deti do bezpečia? Do Švajčiarska. Kto im pomohol? Ako sa dostali z Ríma? Bola to náročná úloha. Prezraďte nám, kto im pomohol a my vám sľúbime, že to budeme brať ako poľahčujúcu okolnosť vo vašom procese.“

Herbert Kappler sa nezmohol na slovo. „Ja neviem,“ povedal potichu. Kappler bol odsúdený za vojnové zločiny na doživotie. Zomrel v roku 1978. V talianskom väzení ho rok čo rok, mesiac čo mesiac navštevoval jediný človek – Mons. Hugh O´Flaherty. Po štrnástich rokoch sa Herbert Kappler nechal pokrstiť. Do katolíckej cirkvi ho prijal práve on. Boh je vždy na strane toho, komu sa ubližuje. Nevadí, že ešte včera ubližoval on sám. Mať v druhom nepriateľa znamená, že našim nepriateľom je Boh. A to je vopred prehraný boj. Vždy, keď ubližujeme, stojíme proti Bohu, vždy, keď ubližujú nám, stojí Boh na našej strane.